LIONE/CONTI – Lione/Conti

Paralela s obdobným projektom ALLEN/LANDE nie je úplne náhodná a opäť spoločným menovateľom sa stáva talianske hudobné vydavateľovo Frontiers Music, pre ktoré nie je ničím výnimočným vytrhnúť umelcov z ich pôvodných kapiel a zákazkovo im našiť zopár skladieb hýbajúcich sa v mantineloch melodického metalu. Dokonca si trúfam povedať, že týchto spoluprác v názve oddelených lomkou bude len pribúdať.

Jednoznačným marketingovým lákadlom je spojenie dvojice vokalistov, svetobežníka Fabia Lioneho (RHAPSODY, ANGRA, ETERNAL IDOL) a Alessandra Contiho (TRICK OR TREAT a LUCA TURILLI’S RHAPSODY). Mojím osobným tromfom však je meno Simone Mularoni (gitara), ktorý predvádza fantastické gitarové kúsky u progresívnejšie ladených DGM a mimo toho stojí za kvantom lyrických i hudobných nápadov v tejto pre neho domovskej kapele.

Už spomenutý Simone mal na starosti celkovú produkciu albumu a súčasne sa postaral autorsky aj o každú z desiatky prítomných skladieb. Teda tak trochu očakávane sa k nám dostáva výrazne melodický materiál, ktorý však na rozdiel od DGM má omnoho razantnejší power metalový záber. Nechýba ma ale dostatočná vrstevnatosť a komplexnosť, ktorá vylučuje akúsi prvoplánovosť nápadov a až príliš prostú ľúbivosť.

Zmienená kompozičná košatosť súvisí aj s rozmanitosťou nálad v skladbách podporenou i emočnou farbitosťou vokálov oboch spevákov. Orchestrácie sú použité síce v menšom počte, ale zato príhodne, a v týchto momentoch pôsobia adekvátne popínavo, nadýchane a nie zriedkavo meniace kurz skladieb. Príjemne sa javia klávesy, ktoré buď nerušivo, citlivo tieňujú atmosféru piesne, alebo šprintujú zarovno s rytmikou, prípadne aj zdatne sekundujú sólovej gitare.

Na úvod nám kúsok „Ascension“ hlavne v refréne predvedie svoj hitový švung, jeho zdanlivá prvotná priamočiarosť je na moment prerušená majestátnejšou vokálnou a gitarovou vsuvkou. Nasleduje gitarovo ráznejšia a vokálne o kus vzrušujúcejšia „Outcome“. Tento power metalový moment albumu je na krátko prerušený orchestrálnejšou a ťahavejšou „You’re Falling“ a komorne sa javiacou „Somebody Else“, ktorá sa postupne prekladá viacerými vrstvami a rozkvitá v prekrásne vláčnom sóle.

Pri počúvaní skladieb „Misbeliever“ a „Gravity“ cinkne do uší podobnosť s Američanmi KAMELOT, tú možno badať aj v záverečnej „Crosswinds“. Je to dané i zádumčivým až melancholickým vokálom, v piesni je cítiť náznak istej progresívnej kučeravosti, ktorú nájdeme aj v „Destruction Show“ alebo „Truth“ s odkazom na kapely VISION DIVINE či SECRET SPHERE. Pravdepodobnejšie za najvýraznejšiu skladbu albumu možno považovať osamotenú „speedovú“ tutovku „Glories“ s vyšívajúcimi gitarami, trieliacimi klávesmi a dravým vokálnym súperením.

Aj vďaka spomenutým pozitívam skladby slušne odsýpajú, album je dostatočne variabilný na to aby nenudil, piesne sú melodicky príťažlivé a vokály štandardne skvelé, hoci tak na pol plynu. Teda všetky klady adekvátne zodpovedajú kvalite borcov, ktorí stoja za celou nahrávkou. Také boli aj moje osobné očakávania znajúc kvalitu a mantinely podobných Frontiers nahrávok. Čakajúc materiál o kúsok nad priemer, bez prekvapení ale dostatočne zábavný na pár pretočení strádajúc výraznejších momentov a akéhosi nutkania návratu k albumu.

Hodnotenie autora: 6 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla